Prečo ste sa rozhodli pre kariéru vo financiách/audite?

V predposlednom ročníku univerzity som sa zamýšľal, čo ďalej. Vtedy som dosť veľa pracoval pre skautov, ale bolo to len dobrovoľníctvo a z niečoho bolo treba platiť aj účty. Po veľkom premýšľaní som sa pokúsil o prijatie do vtedy Creo/Young & Rubican, slovenská pobočka siete WPP a tiež do PricewaterhouseCoopers. Obe firmy som si vážil, páčili sa mi a vedel som si predstaviť pre ne pracovať. Keď sa ale bolo treba rozhodnúť pre jednu z nich, dospel som k názoru, že s audítorskou firmou bude v budúcnosti ľahšie presúvať sa po svete medzi krajinami, čo sa nakoniec aj potvrdilo. Niektorí moji priatelia mi toto rozhodnutie dodnes vyhadzujú na oči, ale ja sa snažím žiť tak, aby som nemusel nič, čo nechám za sebou, ľutovať.

Juraj

Prečo ste začali študovať ACCA?

Tam veľmi nebola možnosť ACCA neštudovať. V tom období, keď som bol v PwC v Bratislave, to bolo v zásade povinné a platilo pravidlo, i keď to tuším nebolo napísané, že keď sa niekto nedostane cez ACCA, tak nebude povýšený. Tak som začal pekne spolu s ostatnými. Keď som išiel do Španielska, tam ACCA nebolo veľmi silné a miestnemu PwC sa nechcelo to platiť. V PwC Bratislava sa rozhodli to zaplatiť, i keď vtedy už bolo zrejmé, že sa v dohľadnej dobe nevrátim na Slovensko. Tento prejav charakteru a dobrej vôle si vážim dodnes a dávam ho za príklad.

Prečo ste sa rozhodli pre prácu v zahraničí?

Po 4 rokoch v PwC Bratislava som v sebe našiel dosť odvahy, aby som partnerovi povedal, že mám chuť na veľkú zmenu v živote. Spýtal sa ma na detaily a ja som mu odpovedal, že buď zmením firmu alebo krajinu. Postaral sa ale o to, aby som zmenil krajinu a nie firmu. Presunul som sa do PwC Barcelona, pôvodne na 2 roky, ale potom sme to natiahli o ďalšie 2. S Brazíliou v roku 2007 to bolo trochu inak. S mojím švédskym kamarátom som bol na pláži pri Salvadore na severovýchode Brazílie, kde som sa učil kitesurfovať, čo naozaj neviem, ako povedať spisovnou slovenčinou. Tam som si našiel v žltých stránkach adresu miestnej kancelárie PwC a išiel som im zaklopať na dvere. Povedali mi, že je to tam pre mňa malé, ale že asi by mi vedeli pomôcť a naozaj sa tak stalo. Jedna z dobrých vecí na PwC je podľa mňa práve to, že mladí ľudia majú možnosť ísť si za svojím. Dnes stále ešte pracujem pre PwC a dohliadam popri tom na beh firmy. Dá sa to relatívne bez problémov, hlavne preto, že tam máme naozaj skvelý tím.

Pomohla Vám kvalifikácia ACCA nájsť si v zahraničí prácu?

Myslím, že áno. Robil som International stream, čiže IFRS. Do Španielska som prišiel rok predtým, ako sa IFRS stali povinnými. Do Brazílie tak isto. Myslím si, že bez serióznej, uznávanej a medzinárodnej kvalifikácie, by som asi ťažšie presviedčal mojich budúcich zamestnávateľov, že im budem vedieť pomôcť práve s projektmi na implementáciu IFRS.

ACCA mi ale pomohla nie len pri hľadaní práce, pomáha mi aj dodnes, keď niektoré veci dokážem použiť aj v našich mikrofirmách. Úplne úprimne ale, niektoré veci boli zaujímavé viac ako pikošky a nie ako užitočné informácie, ako napríklad UK taxation.

Čo bolo na presťahovaní najnáročnejšie?

Je iné ísť na dovolenku do Chorvátska, na dva mesiace na výmenný pobyt alebo odsťahovať sa bez spiatočnej letenky. Keď mi teraz niekto povie, že býval tam a tam, tak sa ho opýtam, či mal faktúru na elektrinu alebo aspoň telefón na svoje meno. Veľa vecí nefunguje tak, ako ste zvyknutí. V Španielsku napríklad nemajú zvyk dávať na zavreté dvere obchodov otváracie hodiny. V Riu zas ľudia veľmi zle prijímajú, keď poviete, že nemôžete prísť na oslavu, kam vás pozývajú, pretože musíte niečo robiť alebo niekde ísť. Urazia sa. Treba povedať, že prídete a nikam neísť, vtedy je to v poriadku. Najdôležitejšie však je, že na prvom mieste nemáte pri sebe ľudí vo vašom veku, s ktorými by ste mali spoločnú minulosť. Musíte si ju teraz tvoriť s novými ľuďmi.

Čo je podľa Váš najlepšie a najnáročnejšie na práci audítora v Brazílii (Riu de Janeiro)?

Jednoznačne kultúrne rozdiely. Uvedomil som si naozaj naplno, že niektoré slová by sa vôbec nemali používať. Napríklad také „normálny“. Čo je normálne pre moju mamu, nemusí byť normálne pre tvoju. A keď sa jedná o Brazílca a Slováka, tak niektoré tie „normálne“ veci vedia celkom rozveseliť alebo naopak nahnevať.

working from home with cat and parrotPrvý rok ma vytáčalo dosť veľa vecí, všetko sa mi zdalo príliš pomalé. Potom sa ale so mnou prišla porozprávať jedna partnerka z PwC a dala mi krásnu a veľmi dobru radu. „Juraj, nám sa páči, ako pracuješ, bude ti u nás dobre, ale musíš sa stropikalizovať, to ti pomôže nielen vo vzťahoch, ale aj tebe samému.“ Mala pravdu. Istá miera tropikalizácie je nevyhnutnou podmienkou na to, aby tu mali úspech expati, ako v pracovnom, tak aj v osobnom živote. Aj úplne bežné veci sú tu nesmierne komplikované. Treba proste akceptovať, že niekedy sa treba ponáhľať pomaly (smiech).

 

V Riu ste začali tiež podnikať a venujete sa aj ďalším aktivitám. Prosím rozveďte.

Podľa mňa majú Brazílci pravdu, keď hovoria, že je to krajina budúcnosti. Keďže tu toho veľa chýba, je tu neuveriteľne veľa príležitosti. Často veci, ktoré sú na iných trhoch, môžu v Brazílii znamenať prevratnú novinku. To všetko sú príležitosti.

Našu prvú príležitosť sme zbadali, keď sa začala chýliť ku koncu moja nájomná zmluva a bolo treba premýšľať, čo ďalej. Vtedy už bolo jasné, že tu budú majstrovstvá sveta vo futbale a olympiáda a ceny nehnuteľnosti začali rásť a s nimi aj nájmy. Porovnali sme si pár čísel a vyšlo nám, že je lacnejšie kúpiť ako prenajať. A vyšlo nám, že je lacnejšie kúpiť starý veľký dom ako nejaký byt niekde. Zostávalo nám len vymyslieť, kto nám to zaplatí. A tam prišiel do toho hostel Lisetonga. Pomohli mi s tým aj brat a rodičia, pretože samozrejme som na to nemal peniaze. Ale oni sa nebáli založiť svoje byty, aby mi banka uvoľnila úver. Dnes máme 42 postelí a momentálne sme na 3. mieste z 350 hostelov podľa rankingu na tripadvisor.com.br.

Kto raz začal podnikať, len ťažko dokáže prestať. Je to skvelá, legálna, vysoko energetická droga, ktorú všetkým odporúčam. Nebojte sa podnikať. Takisto ja si len ťažko viem predstaviť, že by som teraz nerobil nič iné. Chystáme s partnermi ďalšie dve mikro firmy. Tam ide väčšina môjho času. Vysvitlo, že mesto ešte stále nie je na veľké akcie 100% pripravené. Verejná doprava je slabá a práve to sme videli ako možnosť pre novú a sviežu firmu. Preto sme otvorili Happy Moto (www.happymoto.com.br), ktorá turistom ponúka celkom tradičný prenájom skútrov. Prekvapujúco v Riu nič také nebolo. Myslíme si, že preto, lebo do nedávnej minulosti tu bolo menej áut a bolo to mesto menej bezpečné, takže ľudia nepotrebovali a nechceli sedieť na skútri.valparaiso_2013

Na podobnej myšlienke, ale zameraná na inú skupinu ľudí, je postavená Rio Limobike (www.riolimobike.com), ktorá ponúka rýchly a pohodlný presun z miesta A na miesto B na komfortných motorkách BMW s veľmi úslužným a skúseným vodičom. Nikde nie je napísané, že limuzína musí mat 4 kolesá, nie? No a tie naše limobikes majú dve. Je to zaujímavé ako pre večne ponáhľajúcich sa manažérov, tak aj pre mladé hviezdičky, ktoré nemajú tak veľa času. Je to totiž trochu drahé.

Nie všetko je ale len dobré. Firmy všetkých veľkostí majú veľké problémy ustrážiť legislatívu a mať akú takú istotu, že podnikajú v súlade so zákonom. Tých daní a pravidiel je tu naozaj nezvyčajne veľa. Zoberte si napríklad, že v nedávnom prieskume na tému efektivity daňových systémov sa Brazília umiestnila na 183. mieste. Aby bolo jasné, medzi najhoršími na svete. Stredne veľká firma minie na vypĺňanie všetkých možných daňových priznaní zhruba 2600 hodín ročne. To je hlavne preto, že je tu na výber cez 50 rôznych daní, mestských, štátnych, federálnych, niekoľko rôznych DPH a je prinajmenšom diskutabilné, ktorú kedy treba platiť komu.

Malé firmy, mikro firmy a mikropodnikatelia tu majú našťastie možnosť prihlásiť sa do daňového režimu, ktorý sa označuje “simples nacional”, čiže “jednoduchý národný” a skutočne zjednodušuje zásadným spôsobom celú daňovú agendu. Jeho problémom je, že firma musí mať obrat do 3,5 milióna realov, čo naozaj nie je veľa. To v praxi znamená, že tu máme kopec Peter Pán firiem (smiech), ktoré nechcú narásť, pretože je to proste neúnosne drahé.

na 'mojej' plaziAkú radu by ste dali ostatným, ktorí premýšľajú o práci v zahraničí?

Aby nerozmýšľali, zdvihli sa a išli. Každý deň, čo prejde, sa im to bude zdať ťažšie a ťažšie odísť, každému z jeho dôvodov, či už to bude rodina, zdravie, kariéra alebo láska. To všetko sú dobré dôvody, nevravím, že nie. Ale ak to s odchodom myslia vážne, tak je najlepšie ísť hneď zajtra.

button (1)

Pin It on Pinterest

Share This

Odebírejte novinky od ACCA

Zapište se do našeho newsletteru, aby vám neunikly poslední novinky ze světa ACCA.

Děkujeme za zapsání do mailového seznamu. Již brzy se můžete těšit na zprávy od ACCA.